Vezmú nám roboti prácu?

Autor: Ivan Bíleš | 16.8.2016 o 20:04 | Karma článku: 2,24 | Prečítané:  449x

Vezmú nám v budúcnosti inteligentné stroje a roboti živobytie? Skutočne sú smart systémy a postupná digitalizácia všetkého taký problém?

Pred pár týždňami som sa zúčastnil konferencie Digitálny podniky,  kde sa zoširoka rozoberali aj možnosti a príležitosti plynúce z Industry 4.0. Pre tých čo nevedia, pojmom Industry 4.0 sa označuje takzvaná štvrtá priemyselná revolúcia, ktorá sa práve „začína“. Priemysel, služby a trh sa čoraz viac digitalizujú. 

Počas tejto konferencia padla na prednášajúcu nemeckú profesorku otázka od dámy z SAV. Ako vidí budúcnosť pracovníkov a ľudského faktora v budúcej výrobe a či nás všetkých nenahradia roboty a stroje? Dáma z Akadémie vied sa vraj zúčastnila nejakej konferencie v SAV, kde sa na túto problematiku vyjadrovali na slovo "vzatí" odborníci. Tam sa prezentovali tak katastrofické scenáre, že z tejto diskusie odchádzala celá vystrašená o budúcnosť. 
Určite nebola sama, kto si v poslednej dobe nepoložil podobnú otázku. Hlavne aj preto, že aj človek, ktorý sa o túto oblasť nezaujíma, musel určite zaregistrovať množstvo článkov či reportáží o nových technológiách či robotoch, ktorý nahrádzajú ľudí. 

Aká je teda odpoveď na túto otázku? Zoberú nám roboty a stroje prácu? Bude to mať veľký dopad na našu spoločnosť a nezamestnanosť? Odpoveď je áno aj nie.

Áno, roboty skutočne časť pracujúcich nahradia. Áno, bude to mať veľký dopad na našu spoločnosť. 
Nie nespôsobí to masívnu nezamestnanosť a kolaps ekonomiky. 
Vysvetlenie je skutočne jednoduché. Už prebehli dve priemyselné revolúcie a nikdy to nemalo katastrofálne následky. Tretia ešte stále prebieha a tiež nemá negatívne dopady. Ani štvrtá tento trend nezmení. 

Ešte v 19. storočí prebiehali prvé protesty proti strojom a automatizácií. Robotníci z manufaktúr ničili stroje, lebo im vraj brali prácu. A robotníci z 19. a 20. storočia k tomu mali skutočne dobré dôvody. 
Na začiatku druhej polovice 20. storočia, ak ste mali 20 sústruhov, potrebovali ste min. 20 ľudí na ich obsluhu. Teda 20 majstrov sústružníkov ku ktorým môžeme prirátať ešte brigádnikov či pomocníkov. Potom sa niektoré funkcie sústruhov automatizovali a na 20 sústruhov ste potrebovali len 10 ľudí. Po zavedení CNC riadenia ste na 20 strojov potrebovali len 3-4 ľudí. Dnes vám na 20 sústruhov zapojených v línií stačí jeden operátor. Ak je linka dobre postavená a optimalizovaná, tak jedinou jeho činnosťou je kontrola a evidencia. Nemusí byť ani strojár či technik. 

Keď to zhrnieme, tak behom 70 rokov sa potreba personálu na rovnaký počet strojov znížila o 95%. Ich produktivita a kvalita sa vďaka presnejšej technike zvýšila rádovo o stovky percent.
Ďalším príkladom je poľnohospodárstvo, kde dnes na obrobenie obrovských plôch stačí malý tím ľudí s technikou.  Priemysel a výroba sa preto nemusí obávať, pretože úbytok pracovných miest a nahrádzanie ľudí strojmi sa realizuje už desiatky rokov. 

Kto by sa skutočne mal obávať digitalizáciu sú administratíva a služby. V týchto sektoroch je totiž veľmi nízka produktivita práce a efektívnosť. Je to ironické vzhľadom na to, že práve tieto sektory najviac používajú moderné IT technológie. Ale rozdiel je používať a využívať. 
Excel, Word, PowerPoint, SAP či Email nie je digitalizácia činností. Sú to len nástroje na prácu ako mobil či elektrická vŕtačka. Väčšina užívateľov aj tak nevie tieto nástroje správne využívať. Keď si personalistka vedie záznamy v tabuľke Excelu tak nejde o digitalizáciu. Lebo väčšinu práce a údajov aj tak musí zadávať ručne do tejto tabuľky. Digitalizácia by to bola vtedy, ak by si vytvorila makro, ktoré jej bude samostatne zadávať a vypĺňať túto tabuľku, filtrovať v nej a plniť celú agendu personalistky za ňu. Tá by len činnosť tohto programu kontrolovala a inak by sa venovala len činnostiam, ktoré sa nahradiť, či automatizovať nedajú. Ako napr. priame oslovovanie a hodnotenie uchádzačov o prácu. Keby sa väčšina administratívy zredukovala, personalistka by mala viac času na plnohodnotný výber uchádzačov. Tým by sa zvýšila aj kvalita prijímaných pracovníkov. 

Technika a stroje celkovo zredukovala čas na rôzne činnosti, nielen v práci ale aj v domácnosti z hodín na minúty a zvýšila efektivitu niekoľko násobne. A nespôsobila masívnu nezamestnanosť a kolaps spoločnosti ako mnohý predpovedali. Preto nie je na mieste sa jej báť, či ju nejak obmedzovať. Treba sa naučiť s ňou pracovať a využívať ju vo svoj prospech. Lebo ak to nespravíte vy, spravia to iný a to je konkurenčná výhoda, ktorá sa neskôr len ťažko prekonáva. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?