Ak chcú učitelia niečo zmeniť, musia začať od základov

Autor: Ivan Bíleš | 26.1.2016 o 10:28 | Karma článku: 4,57 | Prečítané:  608x

Učitelia začali svoj boj za vyššie platy a "lepšie školstvo". Proti komu vlastne ale chcú bojovať? Proti politikom? Proti systému? Proti sebe?

Snahy učiteľov o zvýšenie svojich platov a zlepšenie ich postavenia v spoločnosti nemožno odsudzovať, a do istej miery si zaslúžia naše sympatie. Každý by predsa chcel lepšie ocenenie svojej práce a lepšie postavenie svojej profesie. Ale skôr ako učitelia budú volať po zmenách v školstve a jeho financovania, by sa mali zamyslieť, aké sú vlastne ich požiadavky a ciele.

Ak ich ciele sú čisto materiálne, a teda zvýšenie platov, tak v tomto smere nájdu len slabé pochopenie a odozvu z vyšších miest. Povedzme si pravdu, väčšina obyvateľstva považuje pedagogiku za ľahšie zamestnanie s kopou výhod. A chcieť za takúto prácu plat 800-900 eur v hrubom, keď takýto plat nedosahujú ani robotnícke profesie, ktorých zaťaženie je neporovnateľne vyššie je značne nadhodnotený predpoklad.

Ak sú ich ciele čisto systémové a technické, a teda zlepšenie fungovania školstva a lepšie financovanie škôl, mali by si v prvom rade spraviť základnú analýzu školstva ako takého. Teda by mali spraviť niečo, čo sa dnes považuje za základný nástroj rozhodovania a čo popravde neučia na svojich hodinách vôbec. Analytické myslenie je v dnešnom školstve skôr potláčané.

Nalejme si čistého vína: školstvo u nás je v katastrofálnom stave a dlhé roky iba upadá. Do istej miery za to môžu vlády, ktoré problémy školstva buď ignorovali alebo ich len prehadzovali z jedného ministra na druhého bez akýchkoľvek výsledkov. Na stranu druhú, do istej miery za to môžu aj samotné školy a učitelia. Post riaditeľa a jeho zástupcov sa stal politickou skládkou, kde sa rozdávajú funkcie podľa známostí a politických zásluh. Nekompetentné vedenie vedie k nekompetentnému personálu a nekompetentným krokom. Výsledkom je stav školstva akým je dnes.

Hlavným argumentom oboch strán je nedostatočné financovanie školstva. Tento argument je značne populárny a rozšírený vo všetkých oblastiach. Navýšenie financií pre školstvo by však malo rovnaký efekt ako jeho navýšenie v zdravotníctve. Ak je vedro deravé, je jedno koľko do neho nalejete vody. Prvým krokom a hlavným cieľom učiteľov, ale aj ministerstva školstva by teda malo byť zaplátanie dier. Potom by sa peniaze dostali tam, kde ich skutočne treba. Na nájdenie týchto dier netreba skutočne žiadne zložité a komplikované analýzy. Jednu si môžeme spraviť hneď teraz:

Najviac protestujúcich učiteľov je zo základných škôl a pritom je to aj oblasť, ktorá za posledné desaťročia prešla najmenej zmenami a novelami. Preto je vhodné začať práve tu. Pre porovnanie som vybral populárny rok 1989.

Počet základných škôl (štátne, súkromné, cirkevné)

Rok 1989 – 2 302 (iba SR)

Rok 2015 -  2 133

Celkový počet žiakov na základných školách (štátne, súkromné, cirkevné)

Rok 1989 – 724 248 (iba SR)

Rok 2015 – 396 861

Počet učiteľov na základných školách (iba učitelia na pevný a krátkodobý úväzok)

Rok 1989 – 36 242 (iba SR)

Rok 2015 – 32 056

(čísla pochádzajú zo stránok Min. školstva a Ústavu informácií a prognóz školstva, údaje za rok 2015 sú ku 15.9.2015)

Z tejto skutočne jednoduchej analýzy vieme vyvodiť tieto závery:

  • počet žiakov navštevujúcich klesol o necelých 45%
  • počet základných škôl klesol iba o necelých 8%
  • počet učiteľov na základných školách klesol iba o necelých 12% (nie sú tu započítaný vychovávatelia, administratíva, upratovačky a iný personál škôl)

Úplne v jednoduchosti: Pri minimálnej zmene počtu učiteľov a základných škôl dnes učitelia učia iba polovičný počet žiakov. A podľa demografických údajov sa budú jednotlivé ročníky naďalej zmenšovať. V roku 1989 nastúpilo na základné školy cez 100 tisíc detí a v poslednej dobe niektoré ročníky dosahujú ledva 50 tisíc detí.

Na základe tejto jednoduchej, ale veľmi výpovednej analýzy sa dajú predložiť jasné kroky, na zaplátanie dier v školstve a zvýšenie jeho efektivity:

  • zrušiť základné školy s min. počtom žiakov
  • zrušiť základné školy iba s ročníkmi 1. -  4.
  • presunúť žiakov zo zrušených základných škôl do ostávajúcich škôl
  • presunúť potrebných učiteľov do ostávajúcich škôl
  • prepustiť nadbytočný pedagogický a nepedagogický personál
  • uvoľnené prostriedky rozdeliť medzi ostávajúce školy a tým pádom aj na platy zamestnancov

Obdobné analýzy sú nutné i pre stredné školy, aj keď tie sú oveľa flexibilnejšie ako základné. Ale týchto 6 krokov je nevyhnutných pre školstvo aby mohlo vôbec prežiť a fungovať. Ide o technokratické riešenia, ale dnešné školstvo už nutne potrebuje iné riešenia aké sú tie politické. Takže milí učitelia, ak chcete pokračovať vo vašej snahe o zmenu školstva, v prvom rade sa zamyslite, či ste ochotný tie zmeny sami podstúpiť a niečo pre to obetovať. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?